Ovplyvní nový guvernér vývoj pádivej inflácie, ktorá postihla Českú republiku? Už teraz je jasné, že sa inflácia na 15 % nezastaví. Oslabená koruna zdražie dovolenky, ale pomôže exportérom.
Prezident republiky Miloš Zeman menoval novým guvernérom Českej národnej banky Aleša Michla, ktorý doteraz pôsobil ako člen rady ČNB. Zo svojho doterajšieho pôsobenia bol známy svojím opačným postojom k zvyšovaniu úrokových sadzieb, ktoré má za úlohu brzdiť infláciu. Tá vyskočila v apríli 2022 až na 14,2 %, teda vyššie, než sa očakávalo.
Máte pred sebou ťažkú úlohu. Práve včera boli publikované údaje o 14% inflácii, ale čo je oveľa dôležitejšie, je súvislý časový rad monotónneho rastu inflácie, a tvrdenie, že inflácia bola spôsobená primárne vojnou na Ukrajine, bohužiaľ kríva na obe nohy, pretože dvojciferná inflácia bola dosiahnutá už pred touto vojnou, povedal Zeman smerom k Alešovi Michlovi.
Podľa Miloša Zemana sa zdá, že sa zvyšovanie úrokových sadzieb stáva nástrojom posilňovania inflácie, namiesto toho, aby ju brzdili.
Preto som sa rozhodol volať guvernérom Českej národnej banky človeka, ktorý mal kritický postoj k zvyšovaniu úrokových sadzieb. Neprial by som si, aby došlo k opačnému extrému, to znamená k razantnému poklesu úrokových sadzieb, ale na druhej strane sa domnievam, že neexistujú v súčasnej situácii dostatočné dôvody na ich ďalšie zvyšovanie, zdôvodnil svoje rozhodnutie prezident.
Medzi ekonómami sú dva názorové prúdy. Prvý tábor označuje súčasnú infláciu ako dopytovú, druhý tábor ako nákladovú. Teda každý tábor vidí príčiny inflácie v niečom inom.
Dopytová inflácia
Na trhu je viac dopytu, domácnosti, firmy a vláda chcú viac utrácať, ale ponuka, ktorú poskytujú firmy v podobe tovaru či služieb, zostáva rovnaká.
Zvýšený dopyt začne vyvolávať rast cien ponuky.
Zamestnanci teda začnú dopytovať zvýšenie miezd.
Tým sa zvýšia náklady firiem a dôjde k novému zdraženiu na strane ponuky.
Roztáča sa inflačná špirála.
Nákladová inflácia
Najprv sa zdvihne cena tovaru alebo služieb, napríklad v dôsledku zdraženia vstupov do výroby, teda ceny energií a materiálu.
Ľudia potom začnú volať po zvýšení miezd.
To spôsobí, že firmy začnú kvôli zvýšeným nákladom na mzdy opäť zdražovať tovar.
Výsledkom je opäť zrýchľujúca sa inflácia.
Aleš Michl, zástanca holubičej menovej politiky (teda skôr pre nižšie úrokové sadzby a nebojí sa tak vysokej inflácie), bude vedenie bankovej rady preberať 1. júla 2022. V tom čase už budeme mať infláciu podľa odhadov ČNB okolo 15 %, pričom 2 % cieľa by sme mali dosiahnuť v nasledujúcich dvoch rokoch.
Problém je, že väčšina inflácie je nákladová. Je k nám dovezená, hlavne cez drahé energie. Ako sme sa doteraz presvedčili, nedá sa rýchlo skrotiť cez razantné zvyšovanie úrokových sadzieb, uviedol Aleš Michl. Predpokladajme, že v júli budú úrokové sadzby na určitej úrovni a budú preventívne pôsobiť proti inflácii dopytovej. Bankovej rade budem na prvom zasadnutí v lete, ktoré povediem, odporúčať ponechať stabilné úrokové sadzby po dobu niekoľkých mesiacov, analyzovať dopady doterajšej menovej politiky a vyhodnocovať nové dáta z ekonomiky. A potom spoločne rozhodneme, čo ďalej.
Nástup samotného nového guvernéra do funkcie ešte sám o sebe nič neznamená
Dôležité je, aké k sebe dostane do bankovej rady spolubojovníkov. V lete sa majú ešte obmeniť dve kreslá po Vojtechu Bendovi a Tomášovi Nidetzkom, ktorí boli so stále ešte súčasným guvernérom Jiřím Rusnokom zástancami jastrabia politiky (tzn. radšej vyššie úrokové sadzby a nižšie inflácie).
Ako bude fungovať rada v novom zložení, bude veľmi záležať ďalších ‚nových‘ menách. Prezident hovoril pri vymenovaní Aleša Michla o Vladimírovi Dlouhom a Petrovi Bartoňovi, ale nie je jasné, či už sa konkrétne rozhodol, uviedol Jan Bureš, hlavný ekonóm Patria Finance. Tí sú tiež zástancami holubičej menovej politiky a mohli by prispieť k zabrzdeniu rastu úrokových sadzieb.
Neistota ohľadom podoby nového tímu a nového ‚konsenzu‘ na menovej politike tak pretrváva. Ak by banková rada skutočne explicitne vylučovala ďalší rast úrokových sadzieb, môže to byť cítiť pri súčasných vysokých inflačných očakávaniach na slovenskej korune. ČNB sa môže (podobne ako v minulosti NBP alebo NBH) pre trhy stávať menej kredibilným partnerom a môže byť do ‚novej akcie‘ tlačená cez slabší kurz. Stále však predpokladáme, že v prípade výraznejších výpredajov na korune ČNB zasiahne a bude na trhu intervenovať rozpredajom devízových rezerv. Pohyb kurzu nad 26,00 CZK/EUR tak považujeme za málo pravdepodobný, dodal.
Koruna skokovo oslabila, ČNB intervenuje
To sa tiež hneď stalo, po Michlove vymenovanie v očakávaní obratu smerom k uvoľnenejšej politike oslabila česká koruna o približne 50 halierov a dostala sa k 25,00 CZK/EUR. Po jeho stredajšom potvrdení koruna pokračovala v prepade a dostala sa už na 25,30 CZK/EUR, celkom tak odpísala zhruba 3,5%.
Trh sa prispôsobuje tomu, že v ČNB môže dôjsť k zmene v smerovaní menovej politiky (opatrnejší prístup, čo sa týka uťahovania menovej politiky). Veľmi bude ale záležať aj na tom, kým budú nakoniec obsadené ďalšie miesta v bankovej rade. Ak by prišli ďalší holubičí radní, tak by vo výsledku mohli získať väčšinu a na trhu by sme zrejme pozorovali ďalšie prispôsobenie sa novej situácii, hovorí David Vagenknecht z Raiffeisenbank.
Banková rada na dnešnom mimoriadnom menovom zasadnutí rozhodla v reakcii na výrazné oslabenie kurzu koruny z posledných dní začať intervencie na devízovom trhu. Cieľom je nepripustiť dlhodobejšie oslabenie kurzu koruny v situácii vysokej inflácie. ČNB má k dispozícii veľké devízové rezervy, a to aj v medzinárodnom porovnaní. Počas vykonávania intervencií bude pozastavený program odpredaja časti výnosov z devízových rezerv, oznámil bez ďalšieho upresnenia tlačový odbor ČNB.
Podľa ekonóma Víta Hradila sa spoločnosti Cyrrus skokové oslabenie českej koruny ďalej zdražie dovozy, a to vrátane hojne citovaných energetických a iných komodít, čím sa priživí tuzemská inflácia.
Už tu tak trochu naráža téza o tom, že tuzemské sadzby na globálne ceny komodít nemajú vplyv. Ten síce nemajú, avšak cez silnejšiu korunu ich z českého pohľadu zlacňujú. Oriešok bude zmena vo vedení predstavovať aj pre komunikačnú stratégiu centrálnej banky. Tá v uplynulom roku musela svoju stratégiu zvyšovania sadzieb tvrdošijne obhajovať pod paľbou kritiky zo strany odbornej i laickej verejnosti ako správnu a opodstatnenú. Bude teraz zaujímavé sledovať, ako sa ČNB od tohto komunikačného tónu bude chcieť odchýliť, a pritom si zachovať kredibilitu. Práve tá je pritom kľúčová pre formovanie inflačných očakávaní obyvateľov a tým aj pre ďalší vývoj inflácie, uviedol Vít Hradil.
Tretina Čechov je v neistote, niektorí sa poisťujú proti neschopnosti splácať
Táto situácia má vplyv na finančnú istotu Čechov. Podľa výsledkov ankety pracovnej agentúry Profesia CZ má už viac ako tretina ľudí v súvislosti s rastom životných nákladov výrazné finančné problémy. Za agentúru to uviedol Petr Jarkovský.
Brigádami alebo druhým zamestnaním sa potrebné prostriedky snažia získať 16 % respondentov, ďalších 21 % situácie núti hľadať zamestnanie s vyšším zárobkom, pretože ich súčasná mzda na pokrytie nákladov nestačí. Ďalších 21 % ešte nemá celkom jasno – pociťujú finančný tlak, ale ešte si nie sú istí, ako v budúcich mesiacoch vyjdú s peniazmi. Len o niečo viac ako pätina respondentov (23 %) uviedla, že zvýšené základné náklady síce utiahnu, ale budú musieť zvažovať ďalšie výdavky. Dlhy českých domácností sú už teraz na enormnej výške, hovorí Petr Jarkovský.
Ďalší nárast problémov so splácaním úverov a hypoték sa dá v najbližšom čase očakávať. Podľa súčasných údajov BNP Paribas Cardif sa ľudia stále viac poisťujú proti neschopnosti splácať svoje záväzky. V medziročnom porovnaní to teraz predstavuje 11 % nárast. V súčasnosti je posilňovaný obavami z neistej ekonomickej situácie, hovorí Martin Steiner, obchodný riaditeľ BNP Paribas Cardif Poisťovne.
Inflácia bude vyššia ako „len“ 15 %
Týždeň po zverejnení jarnej makroekonomickej prognózy, ktorá hovorí o vrchole inflácie okolo 15 %, zverejnila 12. mája 2022 svoju pravidelnú štvrťročnú prognózu aj Česká banková asociácia (ČBA).
Podľa ekonómov Petra Gapka z Moneta Money Bank, Jaromíra Šindela zo Citibank a Jakuba Seidlera z ČBA sa inflácia v lete dostane určite nad 15 %, v roku 2023 by mohla poklesnúť na 4,5 %.
Rast HDP v tomto roku spomalí na 1,8 %, budúci rok by mohlo byť 2,8 %.
Podľa Petra Gapka z Monety by sa mal podiel nezamestnanosti v nasledujúcom období znižovať, a to aj vďaka ukrajinským utečencom, ktorí majú podobné vzdelanie ako Česi a mohli by sa začleniť do českej spoločnosti.
Mzdy by sa mohli nominálne zvýšiť cca o 6,3%, ale pretože inflácia je cez 12%, potom reálna mzda bude stále cca 6% pod infláciou.
Okrem vojnového konfliktu ekonomickej situácii priťažuje ďalšia vlna koronaviru v Číne. Budúci rok by ceny energií mali zase klesať.
Tiež David Vagenknecht z Raiffeisenbank vidí infláciu vyššiu, než zatiaľ odhadovala ČNB. Riziká sú vychýlené k vyššiemu vrcholu inflácie, blízko 16 %. Inflácia sa tento rok udrží dvojciferná, ale počas 2023 by mala ustupovať, kedy začnú odznievať nákladové tlaky a ďalej budú zvoľňovať domáce dopytové vplyvy na pozadí oslabujúceho výkonu ekonomiky. V našej prognóze je ale inflácia na ústupe vo viac pozvoľnom tempe ako v predikcii ČNB. Návrat do tolerančného pásma 3-1% očakávame až začiatkom 2024, ČNB v druhej polovici 2023, uviedol.
