keď vám banka požičia, dôkladne si vás preklepne. Aké všetky faktory zohrávajú pri schvaľovaní úveru dôležitú úlohu?
Konečnému schváleniu bankového úveru predchádza podrobné posúdenie schopnosti ho splácať. Banka musí v týchto veciach postupovať obozretne, aby sa nedostala do situácie, keď bude mať veľkú skupinu klientov v platobnej neschopnosti. To by mohlo v konečnom dôsledku ohroziť jej fungovanie aj udelenú bankovú licenciu.
Možno schvaľovacie procesy považujete za zbytočné a zdĺhavé. Je nutné si ale uvedomiť, že banky v úveroch požičiavajú peniaze, ktoré si u nich iní uložili na vkladoch. Pokiaľ medzi nich patríte, je dôkladné preverovanie žiadateľov o úver vo vašom najlepšom záujme.
Budete schopní splácať?
Ako banky svojich klientov preverujú? To je samozrejme z veľkej časti tajomstvo, aby žiadatelia o úver nemohli svoje žiadosti účelovo prispôsobovať. Každá banka rizika vyhodnocuje trochu odlišne a nie je ochotná nechať okolie nazerať pod pokrievku. Napriek tomu sú si modely, ktoré na to využívajú, logicky v mnohom podobné.
Oddelenie riadenia rizík má vyhodnotiť, či bude žiadateľ v budúcnosti schopný úver splácať, a využíva na to dáta dostupné v rámci celej finančnej skupiny.
Spoľahlivosť žiadateľa hodnotí tzv. skóringový model, z ktorého vzíde skóre žiadateľa. Referuje o tom, s akou pravdepodobnosťou svoj úver splatíte/nesplatíte.
Hoci sa banky často v súvislosti s poskytovaním úverov zaklínajú formulou „individuálny prístup“, veľkú časť vyhodnocovania robí počítač. Je to rýchlejšie, lacnejšie, objektívnejšie a tým aj bezpečnejšie. Pri úveroch nižšej hodnoty môže byť proces schvaľovania aj plne automatizovaný. Schvaľovací proces je u drvivej väčšiny nezabezpečených úverov plne automatizovaný do tej miery, že klienti vidia svoje predschválené úverové linky priamo v internetovom a mobilnom bankovníctve George. Iba v jednotkách percent úverov prebieha schvaľovanie cez úverového špecialistu, uviedol pre Měšec.cz Filip Hrubý, hovorca Českej sporiteľne.
Pri spracovaní žiadostí o úvery využívame roboty. Najmä v období splátkového moratória sa ich pomoc ukázala ako významná, povedal nám aj Michal Teubner z Komerční banky.
Spomínané hodnotiace štruktúry sú väčšinou vlastne štatistickými modelmi a pracujú s rôznymi druhmi dát. Behaviorálny skóring napríklad zohľadňuje splácanie predchádzajúcich úverov alebo hodnotí vaše správanie na bežnom účte a na základe toho vyhodnocuje niektoré rizikové počínanie.
Sociodemografické hodnotenie zase zohľadňuje váš vek, rodinný stav, spôsob obživy alebo počet detí. Ako zamestnaný žiadateľ s rodinou budete mať pravdepodobne väčšiu motiváciu splácať úver na bývanie ako mladý holobrádok bez záväzkov, ktorý si plánuje zaobstarať vlastný dom.
Ekonomický skóring potom porovnáva príjmy a výdavky a poukazuje na to, koľko si môžete dovoliť splácať.
Programy isté ukazovatele sledujú aj v priebehu splácania, z preventívnych dôvodov. Banka tak môže klienta včas kontaktovať a situáciu s ním riešiť, napríklad zmenou výšky splátok.
Okrem výkonných skóringových modelov využívame napríklad automatické čítanie dokladov (klient po nahratí dokladov už nemusí vypisovať údaje) alebo možnosti, ktoré nám umožňuje smernica PSD2, uviedla pre Měšec.cz Jana Pokorná, hovorkyňa Air Bank, a vysvetlila, že pokiaľ od klienta potrebujú napríklad výpis z účtu, ktorý má v inej banke, tak s jeho súhlasom sa môžu vďaka PSD2 pripojiť k druhej banke a požadovaný dokument si stiahnuť, čo urýchli a zjednoduší proces žiadosti.
Nešijete na nás búdu?
Ďalej bankové systémy pomáhajú predchádzať úverovým podvodom a upozorňujú na podozrivé udalosti vzniknuté počas procesu žiadania o úver.
Pomáhajú odhaliť napríklad využitie falošných alebo ukradnutých dokladov, uvádzanie nepravdivých informácií alebo bojujú proti tzv. bielym koňom.
Ako vo svojom článku uviedol Zbyněk Kalabis, banky počas schvaľovacieho procesu využívajú aj špeciálne programy zamerané na odhaľovanie úverových podvodov (tzv. fraud scorecard). Fraud scorecard určuje, aká vysoká je pravdepodobnosť, že klient bude konať podvodne. Žiadosť klienta o poskytnutie úveru je týmto softvérom zaradená do jednej z troch skupín podľa pravdepodobnosti úverového podvodu – žiadosť o úver je buď schválená, alebo zamietnutá, resp. musí byť ďalej prešetrená príslušnými bankovými úradníkmi, vysvetlil Kalabis.
Dodal tiež, že softvérové nástroje banky analyzujú a vyhodnocujú aj informácie o už odhalených podvodoch, aby prispeli k úprave a väčšej efektivite kontrolných postupov a ďalších vnútorných procesov banky.
Cenné informácie
Ako sme už uviedli, banky, okrem nami uvedených informácií v žiadosti, môžu získavať dáta aj v rámci svojej finančnej skupiny. Je logické, že o žiadateľovi chcú mať čo najviac informácií. Vám to môže pomôcť, pretože pre banku budete čitateľnejší, pokiaľ uvidia, že ste v minulosti riadne už nejaký úver splatili.
Je častým mylným dojmom, že najdôveryhodnejším žiadateľom je pre banku vždy klient bez akejkoľvek úverovej histórie. Štatisticky sú klienti bez úverovej histórie skôr priemerní čo do schopnosti splácať. Pozitívna úverová história je rozhodne pre klienta lepšia a takí klienti všeobecne dostávajú tie najlepšie úrokové sadzby, potvrdila Pokorná.
Okrem toho banky samozrejme využívajú aj množstvo registrov. Menovite to býva Bankový register klientskych informácií (BRKI), Nebankový register klientskych informácií (NRKI), Centrálny register úverov, SOLUS, register exekúcií a konkurzný register.
Reportovanie do registrov
Pravidlá pre reportovanie do registrov sú pevne dané a pre všetky napojené banky záväzné. Do registrov pravidelne zdieľa informácie o tom, koľko dní je ten ktorý klient v omeškaní a aká je jeho dlžná čiastka.
Nesplácanie hlásime ihneď, keď klient nezaplatí v rámci daného mesiaca, povedal nám Jakub Heřmánek, hovorca Fio banky s tým, že tento zápis po určitej dobe zmizne. Dĺžka tejto doby závisí od pravidiel daného registra.
V registri sa tak môže objaviť aj menšie oneskorenie so splácaním, ktoré vám následne môže negatívne ovplyvniť bonitu. V BRKI sú ale k dispozícii aj údaje o tom, že ste po svojom prípadnom „zakopnutí“ začali opäť riadne splácať.
Do niektorých registrov sa prepisujú aj úverové produkty, ktoré ste si dojednali, ale nevyužívate ich. Môžu vám tak znížiť bonitu bez toho, aby ste ich reálne splácali.
Pravdepodobne vás nepripravia priamo o celý úver, ale môžu znížiť výšku prostriedkov, ktorú vám banka bude ochotná poskytnúť. Preto je vhodné premýšľať, či naozaj potrebujete dojednať kontokorent, kreditku alebo možnosť vyšších odložených platieb.
Aj keď ich máte roky dohodnuté a nevyužité, banka ich musí započítať, pretože potenciálne predstavujú zníženie príjmu ďalšou splátkou v prípade, že by ste sa ich rozhodli v budúcnosti čerpať.
Banky pri hodnotení vašej bonity zohľadňujú všetky úvery, teda spotrebáky, kreditky, splátkový predaj, hypotéky, kontokorenty, lízing, nebankové pôžičky aj úvery zo stavebného sporenia.
Prečo banky zamietajú žiadosť o úver?
Dôvodov, prečo banky zamietajú žiadosť o úver, je niekoľko. Vy sa ich ale nemusíte dozvedieť. Bohužiaľ, banka klientovi nemôže oznámiť dôvody zamietnutia poskytnutia pôžičky, čo býva občas nepríjemná situácia. Pokiaľ sa toto stane, potom odporúčam, aby si klient nechal od všetkých svojich bánk oznámiť, či im niečo nedlží. Ideálne je prejsť aj platby za domácnosť, telefóny, internet a pod. Na to sa najčastejšie zabúda, povedala nám vtedajší hovorkyňa Raiffeisenbank Petra Kopecká.
